Každý deň začínam znova a znova, znovu odznova,

rozmýšľať o tom, aké by to bolo, keby vybuchla supernova.
Prežil by som, alebo by som zomrel osamelý,
bez človeka, ktorý by mi dal na rozlúčku bozk vrelý.


Vtedy by som si snáď uvedomil, že všetky tie veci a značky

sú v mojom živote naozaj len nepodstatné čačky.
A že som mal počúvať rodičov, keď mi radili a chceli pre mňa len to dobré,
nie správať sa ako arogantný pankhart a prechádzať bosou nohou po hlave kobre.


Snáď by mi došlo, že nieje život len o luxuse a plnej peňaženke,
že som si niekedy mal radšej ukrojiť z chleba krajce tenké.
A že som nemal ísť do všetkého po hlave, ale si to najprv premyslieť,
že som mal využiť svoj čas plnohodnotnejšie a nie len na nete vysieť.


V poslednej sekunde môjho biedneho života, by mi asi došlo,
že všetko, na čom som pracoval, čo som mal rád do pekla pošlo.
Možno pre to nastala len temnota, veď sám neverím v boha,

iba miestami, keď do knihy života pribudne ďalšia nepekná sloha.


Pretože viniť ho zo všetkého je tak ľahké, ale veriť v neho je nemysliteľné,
pretože keď všetko ide ako má, tak si za to môžme sami, nie niečo nesmrteľné,
ale keď sa niečo pokazí tak je jasné, že musíme vinu na niekoho zvaliť,
lebo boh môže iba za to zlé a hlavne keď sa nám prestáva dariť.

 

 

No aj tak neustále rozmýšľam nad tým, aké by to bolo keby som dostal odpoveď,

možno by som sa mal neskutočne dobre a nikdy sa neobhliadal späť.

Možno by bol môj život naplnený neskutočným šťastím a radosťou, tak ako som to vždycky chcel

a možno ak by som dostal odpoveď v skorom veku, možno by som toho teraz oveľa viac smel.

 

 

A tak tu zostávam s nezodpovedanou otázkou a trápim sam seba,

dúfam, že sa objaví neznáma postava vo dverách a ja zistím, že hľadím na teba.

No aj tak by som sa asi dostal naspäť do svojho obvyklého tranzu

a tak sa Ťa spýtam rovno: "Mám u teba šancu?"

Prístupov 1970

Kvalita článku