Noc bola ešte mladá, no ja som už aj tak nevládal. Ležal som bezmocne na lopatkách v mojej posteli a hľadel som do stropu. Nebol ničím výnimočný, nemal som na ňom namaľované hviezdy, alebo planety tak ako iní ľudia, ktorí majú problém zaspať, alebo sa im to proste len páči. Nie, bola to len ďalšia biela stena. Telka bola zapnutá, bežal v nej nejaký film o lúpeži, ktorá prebehla v 80. rokoch. Nepozeral som to odzačiatku, nepozeral som to v strede, vlastne som to nepozeral vôbec. Pozerala to Amy. Amy bola zažratá do filmov viac ako ktokoľvek iný. Jej kožené kreslo, napriek tomu, že ho zohrievala minimálne 10 hodín denne nemalo žiadne preliačiny. To, že vlastne celý deň nič nerobila, neznamenalo, že je to len ďalšie tučné a hlúpe dievča. Nie, Amy bola pekná, dokonca nádherná. Mala modré oči, pevné prsia a driek ako majsterka sveta vo fitness. Žiť s ňou bola nádhera, napriek tomu, že bola nezamestnaná to bol pôžitok. Vedela perfektne navariť, vyprať a ožehliť veci a v posteli, pane bože v posteli to bolo ako v raji s Adamom a Evou, kde som si jablko od hada bral ja a chcel som si ho brať každý deň aspoň 5 krát. No dnes. Dnešok bol v niečom iný, nebola to len ďalšia klasická sobota, pretože v klasickú sobotu ideme s Amy von. Do reštaurácie, na nákupy, proste urobiť si pohodový deň a večer sa milovať niekoľkokrát. No dnes nevládzem. Nevládzem ani len pohnúť prstom. Nieto vynaložiť výkon hodný olympijského finalistu, aby som dokázal uspokojiť vlastnú priateľku. A tak len hľadím do stropu a snažím sa nemyslieť na nič. "Som hladný" oznamuje žalúdok môjmu mozgu. "Akosi seriem na teba" oznamuje môj mozog môjmu žalúdku. "Som plný" oznamuje močový mechúr mozgu. "A čo má ako byť" pýta sa ho pravá hemisféra. Som natoľko zničený, že nechcem dobrovoľne ani vykonať základné ľudské úkony. Po 10. hodinách pozerania sa do stropu zisťujem, že čistá biela vlastne neexistuje, pretože vždy sa najde belšia, presne tak ako čierna. Možno môžem s touto myšlienkou prísť pred svet a bude zo mňa superhrdina, no skôr nie. Film skončil a Amy si ľahla do postele ku mne. "Máš chuť?" spýtala sa s úsmevom jej svojským. "Eee" vydal som zvuk podobný jeleňovi, ktorého práve prešiel nákladiak plný mrazeného mäsa. Jej úsmev sa vytratil z jej anjelskej tváre. Pozrela sa na strop a snažila sa nájsť niečo neobvyklé - to na čo som poďla nej pozeral ja. Po chvíli ticha sa ma spýtala: "Čo tam vidíš?" "Vidím tam našu budúcnosť" odvetil som. Otočil som sa k nej a nežne ju pobozkal na pery, následne som sa otočil na druhú stranu a zatvoril oči.